HISTÓRIA KATEDRY

    Od 1. septembra 1952 na základe nariadenia vlády ČSR č. 30/1952 Zb. z 8. júla 1952 zahájila činnosť Fakulta geologicko – geografických vied na Univerzite Komenského. Popri dvoch jestvujúcich katedrách (Geológie a paleontológie a Mineralógie a petrografie) vznikli dve nové pracoviská: Katedra inžinierskej geológie a Katedra nerastných surovín.

Katedre inžinierskej geológie pripadla nemalá úloha: sformovať nový odbor aplikovanej geológie, vychovať potrebné kádre špecialistov a vybudovať vlastnú vedeckovýskumnú základňu. Nadviazalo sa na tradície geologickej školy prof. Dr. D. Andrusova a na českú školu stavebnej geológie prof. Q. Zárubu. Od roku 1958 sa činnosť katedry rozšírila na úplný vedecko-pedagogický profil, čo sa prejavilo aj v jej novom názve: Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie (1958-1977). V roku 1959 došlo ku zrušeniu Fakulty geologicko-geografických vied a k jej včleneniu do Prírodovedeckej fakulty UK (PRIF UK).

 

Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie v rokoch 1952-1969 zaznamenala neustály nárast počtu pracovníkov. V roku 1969 na katedre pôsobili už traja profesori s vedeckou hodnosťou DrSc. (M. Matula, D. Duba a V. Mencl – na polovičný úväzok), siedmi odborní asistenti, zväčša s hodnosťou CSc. Na katedru prichádzali hlavne jej nadaní absolventi (1955 – V. Böhm, 1956 – J. Buroš, 1958 – A. Kátlovská-Hyánková, a L. Melioris, 1959 – R. Ondrášik, 1960 – I. Modlitba), z nich niektorí už aj so skúsenosťami z prieskumnej praxe (1962 – J. Bysterská-Šechny, I. Mucha a V. Pikna, 1964 – R. Holzer, 1965 – K. Hyánková a R. Pavelek, 1967 – V. Letko, 1970 – P. Wagner, 1971 – M.Matys, 1972 – M. Hrašna, 1976 – J. Vlčko). Na katedru nastúpili postupne Z. Rychlíková (1979-1986), R. Repková -Adamcová (1983), T. Trabalíková-Durmeková (1985), B. Otrubová (1988-1990), P. Maas (1997-2007), P. Sobotková (1996-1998), M. Laho (2002), P. Liščák (2002), M. Bednarik (2004), Greif (2005). V roku 1969 začal externe prednášať doc. O. Ťavoda, CSc. ktorý sa neskôr stal profesorom (1974 – 1990). V roku 1989 sa habilitoval M.Matys a od roku 1999 je profesorom. V roku 1977 došlo k rozdeleniu pracoviska na Katedru inžinierskej geológie (vedúci prof. M. Matula) a novovytvorenú Katedru hydrogeológie s vedúcim Doc. L. Meliorisom. Obidve katedry úspešne spolupracovali vo výchove mladých inžinierskych geológov a hydrogeológov v rámci spoločného študijného programu, ktorý sa uskutočňuje dodnes.

Súčasne so zriadením Katedry inžinierskej geológie v roku 1952 bolo vládnym nariadením vytvorené špecializované štúdium inžinierskej geológie a hydrogeológie (IGHG). Spočiatku išlo o vytvorenie možnosti vychovávať dostatočný počet špecialistov potrebných pre pracoviská inžinierskej geológie, a to ako inžinierskych geológov a hydrogeológov, tak aj inžinierov – geotechnikov. 

Od roku 1966 sa na katedre začali konať rigorózne skúšky z inžinierskej geológie a z hydrogeológie. Výchova vedeckých pracovníkov vo vednom odbore Inžinierska geológia sa uskutočňovala formou internej i externej vedeckej ašpirantúry (CSc.-PhD.). 

Do 70tych a 80tych rokov katedra vstupovala s dobre vybudovaným systémom vysokoškolskej prípravy odborníkov. Absolventi boli schopní riešiť inžinierskogeologické a hydrogeologické problémy v oblasti územného plánovania a investičnej výstavby, vodného hospodárstva, ale aj tvorby a ochrany životného prostredia. V prvých troch ročníkoch sa zdôrazňoval široký teoreticko-metodologický základ, pričom prvé dva ročníky boli spoločné pre všetkých študentov geológie, špecializácia nastávala najmä v posledných dvoch rokoch päťročného štúdia, a to výberom diplomovej práce a voliteľných predmetov. Hlavné inžinierskogeologické profilujúce predmety zabezpečované katedrou boli: náuka o inžinierskogeologických vlastnostiach hornín, mechanika hornín, dynamická inžinierska geológia, metódy inžinierskogeologického výskumu, zakladanie stavieb, inžinierska geológia v stavebníctve a regionálna inžinierska geológia. 

Deväťdesiate roky boli rokmi veľkých spoločenských zmien. Prejavilo sa to aj v náraste počtu prijímaných študentov na našu špecializáciu, ročne 20 až 30 študentov, ale najmä v inovácii organizácie štúdia, s cieľom priblížiť sa európskym univerzitám. Naďalej platili dva roky spoločného štúdia všeobecného základu, 3. rok sa už delil na špecializácie, stále však spojené niekoľkými spoločnými predmetmi. K úplnému oddeleniu špecializácií dochádzalo tak až vo 4. ročníku. 

Výnimkou bola špecializácia Environmentálna geológia (EG), ktorá bolo na Geologickej sekcii PRIF UK otvorená v školskom roku 1996/97 a výučba trvala do roku 2009. Interdisciplinaritu tejto špecializácie dokazujú aj povinné predmety s inžinierskogeologickým zameraním, ako napr. Racionálne využívanie a ochrana geologického prostredia, Inžinierska geológia v územnom plánovaní a stavebníctve, Metódy hodnotenia vplyvov na životné prostredie, Hodnotenie geologických hazardov a ich prevencia a i. 

Zmenou v pedagogickej činnosti celej univerzity bol prechod na kreditový systém štúdia. od školského roku 1999/2000. Študijné plány boli úplne prepracované, časť predmetov sa pretransformovala do iných, niektoré nové pribudli. Zaviedlo sa bakalárske štúdium, druhým stupňom je magisterské štúdium, ktoré trvá v nadväznosti na bakalárske štúdium dva roky, končí obhajobou diplomovej práce, štátnou záverečnou skúškou a udelením titulu magister Mgr. 

Z povinne voliteľných inžinierskogeologických predmetov študijného programu študenti absolvujú: Metódy inžinierskogeologického výskumu, Mechaniku hornín 2, Zakladanie stavieb, Inžiniersku geológia v stavebníctve, Kurz inžinierskogeologického mapovania, Racionálne využívanie a ochrana geologického prostredia, Regionálnu inžiniersku geológiu, Špeciálne semináre (venované práci na diplomovej téme) a Diplomove práci, Terénnym cvičeniam 1 – z inžinierskej geológie, hydrogeológie a environmentálnej geológie, Terénnym cvičeniam 2 – inžinierske diela v zložitých geologických štruktúrach a Diplomovej praxi. Povinne voliteľné inžinierskogeologické predmety boli v akreditovanom študijnom programe Environmentálna geológia vyučované v menšom rozsahu ako na IGHG, nakoľko išlo o interdisciplinárny program so širším zastúpením predmetov z iných odborov a špecializácií. Tento študijný program nebolo možné predložiť do novej akreditácie pre chýbajúceho garanta a jeho výučba od šk. roku 2009/2010 bola dočasne prerušená. 

Katedra rozvíja spoluprácu so zahraničnými univerzitami aj v oblasti vzdelávania. Prvými boli pravidelné výmenné študentské exkurzie s dánskou univerzitou v Lyngby od roku 1990. Niekoľko vynikajúcich študentov pracovalo na diplomových prácach sčasti aj na univerzitách vo Viedni, Zürichu a Lyngby. Terénne cvičenie 1 je organizované v spolupráci s univerzitami v Prahe a Ostrave, Terénne cvičenie 2 s rakúskymi a talianskymi inštitúciami. Katedra bola zapojená do pedagogicky orientovaných projektov ERASMUS Lifelong Learning Programme a GEOTACO Intensive Programme Advanced courses in Geotechnics 1/2008-12/2010. 

Od roku 2006 sa aj na treťom stupni štúdia – doktorandskom – aplikuje kreditový systém. Od roku 1995 dokončilo doktorandské štúdium 14 uchádzačov. V internej forme štúdia máme na Katedre inžinierskej geológie 4 interných doktorandov, hoci požiadavky i záujem je ďaleko vyšší, rozhodujúce pri výbere sú kvôty pridelené z MŠ SR. 

V počiatkoch existencie Katedry inžinierskej geológie neexistovali žiadne dlhodobé plány vedeckého výskumu, iba početné požiadavky rôznych inštitúcií na inžinierskogeologické a hydrogeologické posudzovanie podmienok výstavby (hydroenergetická výstavba, urbanistické plánovanie a pod.). 

Od roku 1961 sa katedra stala hlavným pracoviskom inžinierskogeologického a hydrogeologického výskumu v rezorte Ministerstva školstva. Výskum obdobia rokov 1960-1965 bol orientovaný najmä: na regionálne štúdium inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov na Slovensku, na komplexný inžinierskogeologický, pôdno-mechanický a hydrogeologický výskum podmienok hydrotechnickej výstavby na Dunaji a pod. Pracovalo sa na príprave novej metodiky a smerníc pre zostavovanie inžinierskogeologických máp. Veľká pozornosť sa venovala štúdiu zosuvných procesov na Slovensku (1961-1964). Od roku 1966 sa katedra stala koordinačným pracoviskom v rámci Štátneho plánu základného výskumu (ŠPZV) pre celé Československo so zameraním na systematický výskum vlastností hornín a horninových masívov Slovenska a ich inžinierskogeologickú typológiu, štúdium vlastností hornín v kôre zvetrávania, štúdium inžinierskogeologického významu krasu, inžnierskogeologickú rajonizáciu Slovenska, štúdium podzemných vôd na Slovensku z hľadiska stavebníctva a pod. Výskum bol rozsiahly a smeroval ku vypracovaniu prehľadnej inžinierskogeologickej mapy a monografie Regionálna inžinierska geológia československých Karpát. 

Vrcholom vedecko-zahraničných aktivít pracoviska bolo angažovanie sa pri príprave 23. svetového geologického kongresu, ktorý sa konal v lete roku 1968 v Prahe, s exkurziami po Československu. 

Základný inžinierskogeologický výskum po roku 1965 pokračoval v rámci tzv. Štátneho plánu základného výskumu (ŠPZV). ktorý bol koordinovaný našim pracoviskom (prof. Matula) v rámci celého Československa a zameriaval na: štúdium inžinierskogeologických vlastností hornín a ich systematickú pasportizáciu; výskum geodynamických procesov, vrátane regionálneho výskumu kôry zvetrávania hornín; inžinierskogeologický výskum skalných svahov z hľadiska ich stability; zákonitosti vývoja a rozšírenia geodynamických procesov dôležitých z hľadiska výstavby; uplatnenie environmentálnych aspektov v príprave inžinierskogeologických podkladov pre územné plánovanie a urbanizmus; inžinierskogeologické mapovanie a rajonizáciu Slovenska; rozvíjanie postupov systémových teórií a počítačovej grafiky v inováciách inžinierskogeologického mapovania; racionálny komplex metód inžinierskogeologického prieskumu zlomových porúch; syntetizáciu poznatkov inžinierskej geológie z hľadiska rozvoja i ochrany životného prostredia. 

Vzhľadom na celospoločenské zmeny dochádza od roku 1990 aj k zmene financovania výskumu na vysokých školách a celá jeho podpora zo štátnych prostriedkov sa zamerala na grantovú činnosť, čo prinieslo relatívny rozmach v slobodnom rozhodovaní pri výbere oblastí výskumu. Na katedre sa celkovo riešilo 28 grantov podporovaných grantovou agentúrou VEGA a dva projekt APVV so začiatkom doby riešenia v roku 2011. Tematickú náplň jednotlivých projektov, ktorá kopíruje i vedecké zameranie pracovníkov katedry najlepšie dokumentuje prehľad riešených vedeckých projektov.

Národné a medzinárodné projekty

       V rámci národných projektov VEGA sa na katedre riešili nasledovné úlohy:

  • Inžinierskogeologická optimalizácia situovania ekologicky rizikových stavieb (1992-1994, M. Hrašna).
  • Kvantitatívna charakteristika poruchových zón v horninovom prostredí (1992-1994, P. Wagner).
  • Inžinierskogeologická typizácia a monitorovanie skalných zárezov ako prostriedok prognózy ich stability (1992-1994, R. Holzer).
  • Vysokodisperzné zeminy Západných Karpát – geobariéry šírenia znečistenia v geologickom prostredí (1994 V. Letko, 1995-1996 R. Adamcová).
  • Hodnotenie kvality hornín z hľadiska ich využitia ako stavebného materiálu (1994-1996, P. Wagner).
  • Inžinierskogeologická klasifikácia geologických telies slovenských Karpát (1995-1997, R. Ondrášik).
  • Geologické prostredie, jeho vhodnosť a ochrana pri budovaní líniových stavieb (1995 -1997, R. Holzer).
  • Výber neštandardných tesniacich materiálov skládok, určenie vlastností a spôsobu zabudovania do dna a svahov skládok (1995-1997, M. Matys).
  • Hodnotenie inžinierskogeologických faktorov zapríčiňujúcich porušenie historických pamiatok (1997-1999, J. Vlčko).
  • Kvantitatívne parametre retardačnej schopnosti jemnozrnných zemín (1997-1999, R. Adamcová).
  • Seizmotektonická aktivita Západných Karpát (1998-2000, M. Hrašna).
  • Hodnotenie geologického prostredia pre úlohy tunelárstva (1998-2000, P. Wagner).
  • Posúdenie vhodnosti kameniva pre alternatívne využitie v stavebníctve (2000-2002, P. Wagner).
  • Zmeny mechanických vlastností popolčeka v čase (2000-2002, M. Matys).
  • Geologické hazardy a riziká pri využívaní krajiny na Slovensku, ich hodnotenie a prevencia (2002-2004, R. Ondrášik).
  • Analýza dynamiky horninového prostredia a jeho vplyv na stabilitu historických objektov (2002-2004, J. Vlčko).
  • Výskum interakcie medzi zeminami a geovýrobkami pre ochranu a odstránenie rizík geobariér (2002-2004, T. Ayele a M. Matys).
  • Horniny ako stavebný kameň na historických pamiatkach Bratislavy – ich porušenie a zmena vlastností v čase (2003-2005, R. Holzer).
  • Monitoring zosuvov na vybraných historických stavbách na Slovensku (2003-2005, J. Vlčko).
  • Geoenvironmentálna optimalizácia využitia územia v procese územného a krajinnoekologického plánovania (M. Hrašna, 2004-2006).
  • Zisťovanie účinnosti vystužených zemín geomrežami (M. Matys, 2005-2006).
  • Hodnotenie zosuvných rizík v podmienkach Slovenska (2005-2007, R. Ondrášik, M. Bednarik).
  • Laboratórne zisťovanie účinnosti tesniacich vrstiev uzatvorenia skládok a environmentálnych záťaží (M. Matys, 2007-2008).
  • Komplexná analýza lineárnej teplotnej rozťažnosti a objemových zmien hornín vplyvom teploty a ich prejav v zhoršovaní kvalitatívnych parametrov horninového materiálu i horninových masívov, (2007-2009, T. Durmeková).
  • Postupná degradácia horninového materiálu a horninových masívov vplyvom vlhkostno-tepelných zmien (2008-2010, J. Vlčko).
  • Ílové minerály vo vulkanických horninách verzus odolnosť voči zvetrávaniu (2009-2011, R. Adamcová).
  • Pseudostatická a dynamická analýza stability svahov v 3D (2009-2011, V. Greif).
  • Diagnostika vlastností, stavu a vhodnosti prírodného stavebného kameňa surovinovej bázy Slovenska pre reštaurovanie historických objektov (2009-2011, M. Laho, R. Holzer).